Detská mozgová obrna (DMO) je termín, ktorý predstavuje skupinu chronických onemocnení, ktoré sú charakteristické poruchou centrálnej kontroly hybnosti. Pojem detská predstavuje obdobie, v ktorom sa ochorenie začne prejavovať, označenie mozgová, určuje miesto, kde dochádza k poruche (v mozgu) a termín obrna vyjadruje, že tato ochorenie spôsobuje problémy s hybnosťou tela.
Ak DMO postihuje mozog, znamená to, že nezahŕňa poruchy hybnosti, ktoré boli spôsobené ochorením periférných nervov či svalov. Pri DMO dochádza k zlému vývoju alebo poškodenie motorických oblastí mozgu, a to má za následok nedostatočnú kontrolu hybnosti a chybné držanie (postúru) trupu a končatín. DMO sa prejavuje už v prvých mesiacoch, či rokoch života.
DMO môžeme rozdeliť na tri kategórie, podľa toho, ako sa táto choroba začala prejavovať. Existuje DMO získaná a vrodená.
Získaná DMO je spôsobená poškodením mozgu v prvých mesiacoch alebo rokoch života. Príčinou môže byť tiež mozgová infekcia, napr. bakteriálna meningitída (zápal mozgových blán) alebo vírusová encefalitída (zápal mozgu). Za vznik DMO môže i mechanické poranenie mozgu, napr. pri pôrode, po páde, pri týraní atď.
Vrodená DMO vzniká už v prenatálnom veku (pred narodením dieťaťa), nemusí však byť v prvých mesiacoch života rozpoznaná, ale vo väčšine prípadov sa prejaví do troch rokov života. Príčina vzniku vrodenej DMO je stále nejasná. Odborníci však našli pár špecifických situácii, ktoré môžu viesť k poruche vývoja motorických centier mozgu, a tím tak k objaveniu DMO. Medzi tieto príhody môžeme zaradiť napr. novorodeneckú žltačku, Rh inkompatibilitu, infekčné ochorenie v priebehu tehotenstva (rubeola, toxoplazmóza, cytomegalovírus), nedostatočné množstvo kyslíku v mozgu (hypoxia), alebo poranenie hlavičky pri pôrode, či cievne mozgové príhody postihujúce ešte nenarodený plod alebo novorodenca.
Odborníci museli roky pozorovať priebeh tehotenstva budúcich mamičiek, sledovať priebeh pôrodu a monitorovať včasný neurologický vývoj, aby dokázali označiť určité charakteristické javy, tzv. rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť ochorenia dieťaťa touto závažnou chorobou.
Deti, u ktorých sa neskôr rozvinuli príznaky DMO, sa často rodia dolnými končatinami vpred namiesto hlavičkou, čo sa nazýva poloha koncom panvovým. Abnormálny vývoj mozgu u detí s DMO môže byť spôsobený i rôznym obehovými, alebo dýchacími tažkosťami dieťaťa počas komplikovaného pôrodu.
Riziko DMO môže postihnúť tiež deti, ktoré sa narodili s viditeľnými vývojovými vadami a vrodenými malformaciámi mimo nervový systém, medzi ktoré napr. patrí spina bifida (rozštep chrbtice), malformácie tváre atď.
Tiež deti, ktoré sa rodí s malformáciami nervového systému, môžu trpieť na ochorenie DMO/ napr. mikrocefalie- – malá hlava/.
Viacpočetné tehotenstvo môžu tiež ovplyvniť vznik DMO. Dvojčatá alebo viac detí majú vyššie riziko ochorenia touto vážnou chorobou.
Ďalším rizikovým faktorom môže byť nízka pôrodná hmotnosť a nezrelosť (nedonosenosť). Riziko DMO stúpa úmerne s klesajúcou pôrodnou hmotnosťou Riziko môže predstavovať hmotnosť pod 2500 g a narodení pred 37. týždňom tehotenstva.
Riziko so sebou prináša i krvácanie z pošvy medzi 6. a 9. mesiacom alebo proteinurie (vysoký obsah bielkovín v moči) matky v posledných týždňoch tehotenstva.
V neposlednej rade musíme medzi rizikové faktory zaradiť i hyperthyreózu (zvýšenú činnosť štítnej žlazy), mentálnu retardáciu (duševnú zaostalosť) a epilepsiu matky.
Zvýšenú pozornosť venujte i prípadným epileptickým záchvatom, ktoré môžu novorodenca postihnúť už v ranom období, pretože i toto môže byt varovným signálom, že sa u dieťaťa neskoršej dobe prejaví DMO. Epileptické záchvaty sú spôsobené poškodením mozgu, ale nie sú príčinou DMO, iba jedným z mnohých príznakov.
Mnohé popísané varovné signály môžu odborníkom pomôcť k vytipovaniu dieťaťa, ktoré by v neskoršej dobe mohlo trpieť neurologickými poruchami. Pokiaľ však vaše dieťa disponuje jedným, či viacrými z faktorov, neznamená to dôvod k obavám.
Poznáme dve základné formy, ktoré sa vyskytujú pri detskej mozgovej obrne:
1) spastická – svaly majú zvýšené napätie
2) nespastická – bez zvýšeného svalového napätia
Spastická forma DMO
Spastická forma DMO – znamená, že svaly majú patologicky trvalé zvýšený svalový tonus. Vyskytuje sa v týchto variáciách:
- Diparetická forma postihuje dve (obyčajne dolné) končatiny a môže byť „klasického typu“, alebo menej spastická – paukospastická. Postihnutý chodí po špičkách v dôsledku stiahnutia lýtkových svalov.
- Hemiparetická forma sa manifestuje ochrnutím oboch pravých alebo ľavých končatín. Noha má stiahnutý lýtkový sval, ruka je ohnutá v lakťovom kĺbe, chrbtom predlaktia a ruky je otočená hore. Ruka s prstami môže byť ohnutá smerom dolu a palec je pritiahnutý k dlani.
- Triparetická forma postihuje obyčajne obe nohy a jednu ruku.
- Kvadruparetická forma je ťažším typom niektorej z uvedených foriem. Napríklad môže ísť o klasickú diparetickú alebo paukospastickú formu s postihnutými dolnými aj hornými končatinami. Môže sa prejaviť aj obojstrannou hemiparézou so signifikantne pritiahnutými palcami rúk do dlane.
Nespastická forma DMO
Nespastická forma DMO – znamená, že svaly majú trvalé patologicky znížený svalový tonus. Vyskytuje sa v týchto variáciách:
- Hypotonická forma je typická znížením svalového napätia, v dôsledku ktorého sú končatiny abnormálne ohybné. Je determinovaná vývinom a zrením mozgu a CNS a čoskoro sa mení na iné formy. Skoro všetky ťažké oligofrénie perinatálnej etiológie sa prejavujú aj hypotóniou.
Dyskinetická forma sa prejavuje patologicky rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľnenia svalstva v postihnutých oblastiach. Typickými príznakmi sú aretóza – prudké nepotlačiteľné vlnité pohyby a chorea – drobné mimovoľné neovládateľné trasľavé pohyby.
DMO sa bohužiaľ vyliečiť nedá. Ale liečba môže priniesť pozitívne výsledky a môže priaznivo ovplyvniť kvalitu života chorého. Je dokázané, že detí, u ktorých bola včas zahájená správna liečba môže viesť k normálnemu bežnému životu. Toto ochorenie je komplikované i v tom, že neexistuje žiadna štandardná liečba. Každé dieťa má svoje individuálne neurologické poruchy a z nich plynú špecifické potreby, ktoré lekár musí rozpoznať a brať do úvahy.
Pretože poruchy postihujú i mnohé iné orgánové sústavy, je treba, aby na terapii spolupracovali špecialisti z rôznych odborov.
Vedúcim tímu je spravidla ustanovený neurológ, ktorý je zodpovedný za priebeh terapeutického programu a za koordináciu ďalších vyšetrení. Ďalším členom je fyzioterapeut zostavujúci cielený cvičebný program pre zlepšenie ostatných motorických schopností. Do tejto liečebnej skupiny radíme i ortopéda, špecialistu na poruchy vývoja kosti, svalov, šliach a vôbec celého lokomočného (pohybového) aparátu. Neoddeliteľným členom je i neurochirurg, ktorý môže operatívne, či konzervatívne vyriešiť vady nervového systému a jeho podporných tkanív.
Ešte do tohoto tímu patrí logopéd, ktorý sa stará o pacienta s poruchou reči, špeciálny pedagog a sociálny pracovník. Do úplnej zostavy je treba doplniť i psychológa, ktorý pomáha chorému i jeho rodine vyrovnať sa s ťažkosťami, zvládať stresové situácie spojené s týmto ochorením.
Avšak kľúčovým a najdôležitejším členom tímu je samotný pacient a jeho rodina. Od samého začiatku liečby musia byť zapojení všetci členovia i do plánovania, rozhodovania aj do samotnej realizácie terapie.
Do liečby treba zahrnúť i podávanie liekov proti epilepsii (antiepileptika), lieky na uvoľnenie svalových kŕčov (myorelaxantia), lieky podporujúce metabolizmus mozgu (nootropika). Pacientovi môžeme pomôcť i rôznymi dlahami a ortézami, ktoré zmierňujú následky svalovej nerovnováhy.
Cieľ liečby by nemal byť zameraný len na poruchy hybnosti, ale i na rozvoj schopností a vôbec celej osobnosti, ktorá bude v neskoršej dobe schopná sa sama o seba, v rámci možností, postarať, a ktorá sa naučí zvládať všemožné úlohy rôznymi alternatívnymi spôsobmi.
