Natalkine neposlušné nôžky
Ahojte volám sa Natálka, som z dvojičiek a mám bračeka Jakubka. Narodila som sa predčasne v 29tt za rýchleho prevozu RZP a rozbehnutého pôrodu v Martine.
Prešla som si veľmi veľa toho od vtedy, ako som prišla na tento svet… Musela som sa naučiť samostatne dýchať a papať..Ešte keď maminka chodila za mnou a bračekom do nemocnice a nosila nám mliečko už mi doktorka nakázala cvičiť vojtovu metódu… Maminka sa veľmi bála so mnou cvičiť, keďže som vážila len 1200g…
V prvom roku môjho vybojovaného života a každotyždennej návšteve doktorov mi diagnostikovali DMO…moje nôžky boli slabé a nehybali sa tak ako majú zdravé detičky… nevedela som stáť sama ani sedieť…
Maminka bojovala a cvičila so mnou každý deň… masírovala… Tatik chodil so mnou každý druhý deň ku doktorke, ktorá mi pichala injekcie do stehienok…no ja som si už tak zvykla, že už som ani neplakala…Maminka a tatik má nazvali, že som bojovníčka…a veru bojujem každý deň… maminka už preplakala pre mňa veľa dní a nocí ale nevzdáva to so mnou…a za to ju veľmi Ľúbim!!!
Maminka so mnou absolvovala 5 rehabilitačných pobytov v Martine…kde som cvičila…kde pretieklo veľa mojich sĺz, ale stálo to za to…Pani sestričky a doktorky tam boli úžasné, starali sa tam o mňa neskutočne…a pomohli mi k tomu, že som sa dokázala posadiť…Keďže som išla mať 3 rôčky už som nemala nárok na pobyt v Martine.. Maminka musela niečo iné vymyslieť…a veru vymyslela…
Pán doktor môj neurológ mojej mamke navrhol botulotoxín do lýtok, keďže moje nôžky boli stiahnuté… mamka najprv veľmi váhala, no nakoniec sme vycestovali do Banskej Bystrice…tak a tam som dostala 4 injekcie do jedného lýtka a 4 do druhého….veľmi som plakala, keďže som nevedela, čo sa so mnou robí…Takto sme to absolvovali každý druhý mesiac a moje nôžky sa na toľko uvoľnili, že som sa dokázala postaviť pri gauči….moje nôžky boli zrazu také voľné, toľko veci sa zrazu dalo urobiť…
Dalo sa vyliezť na gauč…dalo sa sadnúť si, že som mohla mať nôžky pred sebou…dalo sa liezť….prejsť popri stole…maminka sa neskutočne tešila až od radosti plakala…
Moje nôžky boli zrazu také voľné…ale keďže to bolo krátkodobé a botulotoxín vydržal len necelý mesiac a pol… vždy ku koncu mesiaca prestal pomaly botulotoxín účinkovať a moje nôžky boli zase stiahnuté…zase bolo všetko ťažšie… cvičenie, lezenie státie….takže sme museli zas vycestovať do BB, aby mi uľavili….a takto sa to opakovalo dookola.
Maminka so mnou potom absolvovala dvojtyždenny rehabilitačný pobyt v Piešťanoch v Possibilitase…veľmi ma to tam bavilo…učili ma chodiť…chodiť po schodoch…chodiť samostatne…boli tam veľmi milý a neskutočne úžasní ľudia..
Ale je to veľmi finančné náročné, keďže to poisťovne nepreplácajú…čo je veľmi smutné…takže keď chce ísť maminka so mnou cvičiť musí mi všetko s tatinom zaplatiť … Od rehabilitačného pobytu po stravu ubytovanie či cestu…
Teraz nás čaká operácia v Čechách… ulzibat….je to operácia, ktorú robia Český a Ruský špecialisti a ktorá by mala moje nôžky úplne uvoľniť aby som nemusela chodiť do BB na injekcie. Aby som konečne urobila tie vysnívané kroky do predu a sama. Aby som konečne mohla ponaháňať toho môjho bračeka Jakubka…aby to konečne bolo na trvalo…
Ale keďže tento zákrok robia v Čechách, tak je taktiež nepreplacany zdravotnou poisťovňou… ako všetky pre nás dostupné veci, ktoré nám môžu pomôcť raz k samostatnosti… Samostatný zákrok vychádza 2800 EUR… tatik a maminka mi chcú veľmi pomôcť…a ja im chcem konečne splniť sen … Preto prosím dobrých ľudí, ak môžte pomôžte. Čaká ma ešte veľmi veľa rehabilitacii, aby moje nôžky ma začali konečne poslúchať. Viem, že to teraz nemá nikto jednoduché, ani ľahké, no mne to veľmi pomôže…. Pomôže k tomu, čo pre niekoho je obyčajná každodenná vec ako chôdza… No pre mňa chôdza a samostatná chôdza je žiť plnohodnotnejší život… Ísť do škôlky, hrať sa s deťmi, behať konečne zo svojim bračekom. Proste žiť plnohodnotný život, tak ako vy čo máte zdravé nôžky a maminke a tatkovi uľahčiť život.
Ďakujeme všetkým dobrým ľuďom za pomoc a za to že na nás myslíte…
S láskou Mamka a bojovníčka Natálka